Fešáčisko

Dnes magický deň a to som si myslela, že mám voľno.

„ Áno šéfko, ešte stále ma to baví skúšať s náhradným voľnom, hoci hovorím kam ma pošleš tam si so mnou.“ Odrazu cítim, niečo ma zastavuje, začína obopínať moje telo a zosilňuje svoje zovretie. Vnímam svoje ľudské telo. Som človek, ktorý precítil Strach. Už sa poznáme, reku : „ kamoš vitaj “ privítam ho vo svojom energeticko-informačnom poli.

„ Posielaš ma na pohreb? To som si myslela , že máme vyjasnené. Odvádzam duše, každý deň ako na páse ale vstupovať na cintorín kde sa to pútanými dušami, hemží veru pre nás jasnovidných žiadna radosť to mi ver. Viem vieš, čo robíš. Všetko sa deje pre moje najvyššie dobro a dobro všetkých zúčastnených.“ Keď to vyslovím, odrazu vnímam celým telom prechádza energia...cítim vďačnosť a s ňou hlbokú pokoru a úctu, ktorá napĺňa každú bunku môjho tela potrebnou energiou podpory.

Sadám do auta, chytám volant do rúk a premýšľam ... hoci je február dnes je slnečno ani nemrzne, zajtra má už padať sneh. Dnes to bude príjemná suchá cesta, radosť šoférovať, po diaľnici 220 km začínam sa tešiť. Zajtra už hlásia záveje. Za dnešné počasie som taká vďačná. Len som to vyslovila môj strážny anjel ohlásil dušu zomrelého s toľkou pompéznosťou ako audiencia to bolo. To bude niekto významný, moja myseľ chce prevziať velenie hodnotením. Rýchlo posielam vďačnosť svojej dcére sediacej na zadnom sedadle, ktorá vníma môjho anjela a odvádza pozornosť mojej mamy tým, že sa s ňou začína rýchlo rozprávať. Slabnú ich hlasy, mne sa otvára plátno.... ukazuje sa mi štramák, chlapisko mladé a vzdelané. Divím sa veď nás pozvali na pohreb staršieho pána. Obraz mizne a ja sa zapájam do rozhovoru s mojimi ženami v aute.

Vstupujeme do smútočnej sály, vpredu pri truhle ma upúta veľká fotografia a na nej napísané meno a vek 88 rokov.

A tu sa celý príbeh rozbehol naplno, duša pristúpila ku mne a dovolili mi ju vidieť tak jasne a zrozumiteľne. Zjavovala sa pri každom človeku v miestnosti. Vždy mi ukázala kúsok ich spoločného príbehu. Toto telo bolo privezené z iného kontinentu kde zomrel aby mohlo byť pochované v rodnej zemi a veru jeho životný príbeh bol v skutku fascinujúci. Bol to úspešný človek v ďalekom zahraničí, ktorý naplnil svoje poslanie.

Fascinovaná svetlom duše, ktoré vidím okolo staršej ženy sediacej v prvom rade. Je to jeho manželka. Začali hrať nejakú dychovku a on fešáčisko, pristúpil ku smútiacej manželke a jej duša odrazu vystúpila z tela a tancovali spolu. Okolo nich plno anjelov, chránili ich svojim kruhom, prenádherný pohľad slovom ťažko opísať. Keď pieseň skončila usadil ju naspäť do jej tela, hladil ju ešte pár minút s takou nádhernou nehou po čiapke akoby mala dlhé vlasy.

Tak ako sa na nich pozerám, vciťujem sa do ich príbehu vnímam energiu, ktorú si odovzdávajú. Nastáva vyrovnanie medzi dušami, láska s ktorou sa o neho starala je energiou, ktorú do neho vkladala keď bol chorý. Teraz túto energiu už jeho duša nepotrebuje a jej by chýbala. Ešte má pred sebou roky života. Cítim ako mi stekajú slzy z očí. Počujem svoju mamu ako mi vraví : „ čo vidíš ? ty si taká citlivá, veď si ho nepoznala “. Chcem jej povedať čo vidím, nadýchnem sa. Mama si náhle sadá, ostávam stáť. Čas sa zastavil. Znamenie aby som sa okamžite koncentrovala...

Pristúpil ku mne. Vnímam jeho dušu tak dokonale. Žiada aby som ihneď odovzdala jeho odkazy, že neveril v anjelov a teraz vidí všetkých, všetko čo som videla mám odovzdať jeho rodine.

Tak a teraz tá moja ľudská dilema veď oni neveria ako im to mám povedať? Kráčame za smútiacou rodinou, rozprávam svojej mame čo sa udialo, dodáva mi potrebnú podporu. Sústredená na náš spoločný rozhovor, odrazu predo mnou stojí jeho manželka. Niet inej možnosti, cítim jeho svetlo slabne, to čo diktoval som povedala, dívala sa mi tak uprene do očí, že HO skrze mňa videla. Jej vďačnosť a oči plné radosti sú moju odmenou. Ďakujem, šéfovci moji milovaní tento deň som dostala požehnanie ako hovoria ľudia, vyplatené odmeny. Dnes končím deň opäť slovami : " Mám najlepších šéfovcov v Univerze."

.... aj cez tento príbeh som sa učila sprostredkovať ľuďom svet, ktorý nás obklopuje a ostáva pre väčšinu ľudí neviditeľný...

Duša človeka, to svetlo nádherné v každom človeku ukryté, presne vie svoje poslanie.

Nachádzajme svetlo duše v každom človeku.

Tak nech sa deje.

Katarína K.

ZÁKAZ KOPÍROVAŤ TEXTY BEZ SÚHLASU MENTOR S.R.O.,

TÁTO SPOLOČNOSŤ UDEĽUJE POVOLENIE LEN NA POUŽITIE ODKAZU NA ORIGINÁLNY ČLÁNOK.