Vedec

Otváram dvere svojho štúdia, na chodbe čaká muž. Keď sa nám prepoja pohľady...cvak a vnímam inak.

Akoby mal hlavu v jemnej hmle. Predo mnou sa odrazu otvorí obraz dávnej minulosti. Odkýva sa mi jeho minulá inkarnácia. Vidím aj podobu si zachoval, dlhé sivé vlasy po ramená, malé oči ukryté pod menšími okuliarmi. Postava úplne totožná.

Miešajú sa vo mne pocity, som ohromená, nadšená, poctená. Tento velikán minulého storočia, opäť inkarnovaný. Tu v tomto malom štáte Európy?

Naše duše si za pár sekúnd pohľadu do očí odovzdali pozdravy.

Vstupuje do mojej miestnosti a sadá si na kreslo oproti mne. Začína rozprávať a ja sa úpenlivo snažím udržiavať pozornosť na jeho slovách. Stáva sa to pre mňa náročnejšie. Rozprestiera sa za ním jemnučká hmlovina. Vidím deje, cítim jeho emócie, vnímam jeho bolesť, beznádej, sklamanie, nepochopenie. Dokonca myšlienky ako cez neho prúdia. Hľadám v tomto obraze hodiny, kalendár. Údaj neprichádza, za to vidím jeho súčasný pohľad na mňa! Je vyľakaný ! No a čo ja? Toľko inkarnácií som uzrela za pár minút, kde začať? Ako mu ich odovzdať? Môj vnútorný monológ prehlušia slová z vonku. „ Som z toho zmätený, odrazu si všímam v mojom okolí ľudia meditujú, majú rôzne videnia, otvorenú intuíciu, komunikujú so stromami a bytosťami o ktorých som ani netušil, že existujú . Dokonca moje dcéry! Jedna je jasnovidná, chápete to? A ja nič nevidím, nevidím ani tie meditácie mi nefungujú. Tak ja som začal navštevovať rôzne prednášky .“ Trápi sa veľmi, tak by chcel mať takéto schopnosti.

„Prečo nemôžem vidieť?“ vyslovil.

Cítim vstupovať silnú energiu. Svetlo sa rozprestrie po celej miestnosti. Je také jemnučké, príjemné. Zatváram oči a vidím to čo je pre neho dôležité. Je mi dovolené tak s nadšením beriem tohto pána sediaceho oproti mne so sebou časom a priestorom.

Čo vidím to opisujem.

„ Sme v miestnosti, je plná ľudí. Vedcov, mecenášov aj príživníkov tak ako každá spoločnosť.

Pozerám sa čo majú oblečené, to mi pomáha, viem do akého roku sme sa presunuli. Je tu hluk, prekrikujú sa navzájom, Postávajú v skupinkách a netrpezlivo čakajú. Otvárajú sa mohutné, vŕzgajúce dvere. Spoločnosť stíchne. Vstupuje muž. Vlasy rozcuchané hoci ho manželka pekne učesala a postarala sa aj o jeho oblek. Vrecká má zafarbené od kriedy. Roztržito prechádza po miestnosti nikoho si nevšíma. Všetkým v miestnosti je jasné , že je nervózny. Niečo si stále šomre pod fúzami, nikto mu nerozumie. Keď sa zastaví, pristupuje ku nemu jeho mladý asistent, jemne ho chytí za lakeť a posúva smerom ku veľkej tabuli. Zdráha sa. Asistent ho láskavo chytí za plece. Dostal potrebný impulz odvahy. Náhle veľmi rázne vykročí. Vyberá z vrecka bielu kriedu začína písať čísla a vzorce na bielu tabuľu. Intenzita jeho písania sa zrýchľuje. Je v tranze. Na tabuli už niet miesta, pokračuje v písaní na stane. Keď sa zastaví, hodí kriedu na podlahu. Prichádza k vedomiu, vníma ticho v miestnosti. Otáča sa od steny do miestnosti, je šokovaný. Koľko ľudí je v miestnosti. Všetci nadšením tlieskajú. Opäť sa otáča smerom ku popísanej tabuli. Čo sa to tu deje, nerozumie. Pristupujú ku nemu kolegovia, vraj to napísal on. Chcú s ním diskutovať. Majú plno otázok. Zaujímajú sa odkiaľ to všetko vie. Je zmätený. Vybieha z miestnosti na chodbu. Vybieha z budovy, kráča stále rýchlejšie. Prebieha cez cestu. Vbieha do dverí budovy oproti. Kráča po schodoch. Hoci miluje výťahy, dnes je vďačný za každé poschodie, ktoré mu dáva potrebný čas premyslieť si otázky. Už je na poschodí, ktoré pozná. Otvára dvere na chodbu. Hneď vedľa sú dvere. Náhlivo chytá kľučku a bez klopania razantne otvára dvere. Vstupuje do miestnosti plnej zapálených sviečok. V kresle sedí dáma. Ukazuje smerom na kreslo oproti nej. Keď ju zbadá upokojí sa. Začína rozprávať : „ To čo sa tam dialo? Ja som.. „ Žena ho preruší : „ všetko čo sa udialo už viem, nie je potrebné opakovať deje čo sa udiali. Prišiel si a predsa nemáš správnu otázku. Len sa ľutuješ, že nevieš kolegom odpovedať na otázky. No vďačnosť zato, že si médium cez , ktoré dáva Božská inteligencia informácie k potrebnému pokroku ľudstva, tú vďačnosť necítiš. Všetko čo si svojim vnútorným zrakom videl, si dnes zapísal číslami do vzorcov. To všetko budeš jedného dňa sám používať. Tvoje vynálezy nie sú tvojimi. Si nástrojom Sily, ktorá ťa stvorila, pred ňou v pokore sa udržuj. Nepodľahni pokušeniam moci. Vráť sa naspäť a povedz pravdu. S odvahou priznaj, že nie ty ale cez teba bolo konané. „

Muž sa postaví, neďakuje. Buchne dverami bez rozlúčky. Vstupuje do výťahu a šomre si : „ Ja predsa taký vážený vedec po schodoch kráčať nebudem! Vracia sa do budovy z ktorej pred hodinou vybehol. Je tu množstvo fotografov. Všetci ku nemu bežia , áno je hlavná hviezda dnešného dňa. Vstupuje do miestnosti, postaví sa pred tabuľu, ktorú všetci fotia. Vníma opäť tu zavládlo ticho. V tom jeden novinár vykríkne : „ Váš slávny kolega hovorí, že jeho objavom predchádzajú videnia a odkazy mimo jeho telo v zvláštnom stave tranzu. Aj vy máte takéto schopnosti ? „

Srdce sa mu rozbúši, cíti ho až v krku zhlboka sa nadýchne. Vystrie ruku a prstom ukáže do davu na muža a skríkne : „ nie!! On je tu blázon ja som Vedec!!! „

Všetko zaprel...

Otváram oči, dívam sa na neho. Fascinovaní obaja ticho sedíme. Viem je potrebné čakať aby kúsok príbehu spracoval a našiel slová. Čakám dlho. Pozerám na hodiny čas pre neho vyhradený skončil. Vyslovím : „končíme“. Vstávam z kresla. On sedí pokojne ďalej ako by som ani nevstala. V tom začne rozprávať. „Prešiel som už celú republiku, bol som na veľa kurzoch čo sľubovali otvorenie tretieho oka, že budem jasnovidný a nič. Ako je možné, že tu v mojom meste kde žijem máme vás? Všetko som videl, všetky pocity som cítil tak ako vtedy! Toľko otázok mám. „

Zastavujem ho slovami : „ Dnes už neutekáte, dnes vás nemôžem z môjho štúdia dosať von.“

Smejeme sa obaja.

„ Je čas odísť. Odprevadím vás ku dverám jednou odpoveďou na všetky vaše otázky. Žite pravdu, hovorte ju.“

Tento príbeh má pokračovanie ...

V priebehu nasledujúceho mesiaca som tohto pána stretávala veľa krát, či som cestovala v aute a on prechádzal cez cestu alebo sme sa stretli v jednej reštaurácii. Hoci sedel niekoľko stolov odo mňa nevidel ma, nespoznal. A tak to je správne.

Mojou úlohou je sprevádzať človeka v bode jeho príbehu kde je potrebné pochopenie aby uzavrel doslova jednu učebnú lekciu a s ňou aj triedu svojho vývoja. Keď pochopíme , spracujeme v ľahkosti postúpime . Získaná skúsenosť sa premení na podpornú energiu a tá nás posunie do vyššej triedy učenia.

Nachádzajme svetlo duše v každom človeku.

Tak nech sa deje

Katarína K.

ZÁKAZ KOPÍROVAŤ TEXTY BEZ SÚHLASU MENTOR S.R.O.,

TÁTO SPOLOČNOSŤ UDEĽUJE POVOLENIE LEN NA POUŽITIE ODKAZU NA ORIGINÁLNY ČLÁNOK.